Pravoslávna cirkevná obec Prešov

Vladyka Alexij sa narodil 2. mája 1889 vo Viľnuse (Litva). Už v útlom veku prejavoval veľkú náklonnosť k slúženiu v Cirkvi. Milovať Boha a svätú Cirkev vštepili vladykovi veľmi zbožní rodičia. Už ako deväťročný chlapec klopal na kláštorné dvere, aby bol prijatý za poslušníka, avšak pre svoj nízky vek mu to nebolo umožnené a preto sa neskôr rozhodol pre pedagogické štúdium. Neskôr sa z neho stáva pedagóg a spisovateľ. V momente, keď sa mu naskytla možnosť prijať mníšsky postrih, odchádza v roku 1936 z Bulharska, kde sa v tomto čase nachádzal, ako pedagóg - vychovávateľ do Československa. Jeho cesta viedla, ako predtým už 9-ročného chlapca, znovu ku kláštorným dverám v Ladomirovej, kde sa stáva poslušníkom a redaktorom bohoslovecko-literárneho časopisu.
Neskôr z Ladomirovej vladyka Alexij na prianie biskupa Vladimíra Raiča odchádza do Mukačeva, kde bol v roku 1938 vysvätený na kňaza – jeromonacha a poverený spravovaním užhorodskej farnosti. Od roku 1940 do roku 1949 vladyka Alexij pôsobil v Afrike. Po vojne pre svoju oddanosť k Ruskej pravoslávnej cirkvi v Alexandrii bol internovaný v pevnosti Čom El Diek, kde strávil plných 11 mesiacov a len na zákrok sovietskej vlády bol prepustený a vrátil sa do svojej vlasti. Jeho Blaženosťou vladykom Jelevferijom mu bolo navrhnuté, či by sa nevrátil na jemu známe miesta pod Karpatmi v Československu.A tak milujúc prírodu Karpát a tamojší dobrosrdečný ľud, vladyka Alexij bez váhania dáva prísľub vrátiť sa do Československa a venovať svoje sily do služieb Pravoslávnej cirkvi v ČSR. A tak bol dňa 12. februára 1950, vtedy ešte o. archimandrita Alexij vysvätený na biskupa prešovského v chráme pamätníka sv. Alexandra Nevského v Prešove. Chirotoniu vykonal Vysokopreosvietený Nikolaj, metropolita krutický a kolomenský, za spoluúčasti vladykov metropolitu Jelevferija, arcibiskupa Makarija a biskupa Čestmíra.
Vladyka Alexij spravoval prešovskú eparchiu plných 5 rokov. V júni roku 1955 zo zdravotných dôvodov vladyka Alexij opúšťa s ťažkým srdcom svoju prvú katedru a odchádza do svojej vlasti na liečenie, aby znovu nabral síl k ďalšiemu slúženiu v Cirkvi.
Nezištná a obetavá práca vladyku Alexija je všetkým známa. Za jeho pôsobenia sa uskutočnil nový dejinný medzník v histórii Pravoslávnej cirkvi v Československú a veriaceho ľudu na východnom Slovensku, keď sa dňa 25. apríla 1950 uskutočnil sobor, na ktorom sa veriaci rozhodli slobodne vrátiť do lona Pravoslávnej cirkvi. Práve táto dejinná udalosť vyžadovala nadmerné úsilie vladyku Alexija pri konsolidovaní náboženských pomerov na východnom Slovensku.
Počas svojho pôsobenia vo funkcii biskupa prešovského vladyka Alexij napísal knihu pod názvom „I mir i bezmjatežije daruja". Mimo svojej činnosti sa venoval aj literatúre a často celé noci prebdel pri rôznych prácach, cirkevnej ako aj svetskej literatúry. Bol neochvejným bojovníkom za mier. Bol aktívným účastníkom na všetkých mierových podujatiach. Bol členom Slovenského výboru obrancov mieru, ako aj členom Krajského predsedníctva obrancov mieru v Prešove.
Od roku 1955 sa vladyka Alexij stal biskupom vo Viľnuse a neskôr aj arcibiskupom.

Vladyka Alexij odišiel k Stvoriteľovi 19. 4. 1959 v svojom rodnom meste Viľnus.